História – 70te a 80te roky

Rok 1970 prebiehal v podobnom duchu ako ten predchádzajúci a bol spojený s množstvom ďalších vystúpení.
V roku 1971 sa začali prejavovať prvky normalizácie, ktoré doliehali aj na cirkev. Začali sa obmedzovať počty vystúpení a nastúpili štátni tajomníci pre cirkev, ktorých úlohou bolo brzdiť procirkevné aktivity. Veľkú úctu si zaslúži pán farár Tamaškovič, na ktorého bol vyvíjaný silný tlak ukončiť činnosť Creda a jeho aktivít v kostole, on však dokázal odolávať. Vyvrcholením bol v r. 1972 zákaz bigbítových omší a požívania gitár v kostoloch..
Credo v pôvodnej podobe ako zmiešaný zbor so sprievodom bigbítovej skupiny skončilo.
Tieto časy sa pokojne dajú nazvať ako nová „ doba temna“. Nastúpila ŠTB, zákazy, príkazy, dozory.
Aby sa zachoval duch Creda, vytvorila sa „úniková“ stratégia a založila sa trampská osada Prameň (názov pochádza z The Springs – Pramene). Tam bola aká-taká možnosť stretávania sa a spievania, aj keď v obmedzenej miere. Niektorí členovia boli v súvislosti s prenasledovaním prof. Grófa predvolávaní na výsluch ŠTB (Oľga Dubovská, Igor Mišík, Stano Zibala…).
Represiami bola aktivita členov Creda asi na tri roky utlmená, ale jeho činnosť sa celkom nezastavila. Credo sa postupne transformovalo na menší gospelový súbor s akustickými gitarami a začalo nacvičovať špeciálne vianočné omše, jasličkové pobožnosti a skladať vlastné piesne. Zároveň pokračovalo ďalej (skryte) v práci s mládežou – stretávaním sa a výučbou katechizmu. V r. 1983 vzniklo Združenie saleziánskych spolupracovníkov, ktoré funguje dodnes.
Oživenie Creda na verejných vystúpeniach nastalo v r. 1988 – ešte pred prevratom. Spoločnosť už bola smelšia, režim slabol a vystúpenia v Šaštíne, Trnave, Trenčianskej Turnej, Beckove… už neboli spojené s obavami z postihu. V tom istom roku bol zrealizovaný významný počin, ktorým bolo nacvičenie kantáty o Don Boscovi pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia (zakladateľ rádu saleziánov orientovaného na prácu s mládežou). Išlo sa o chilský projekt scénického slova a hudby, s ktorým súbor vystúpil v januári 1989 v Trnávke.

23.12. 1989, jeden mesiac po prevrate, vystúpilo Credo na námestí SNP s vianočným koncertom, ktorý zaznamenala aj federálna televízia.
Vysokým uznaním Creda bolo v r. 1990 pozvanie do viedenskej Stadthalle, kde sa spolu s ruským pravoslávnym zborom ako jediné súbory zastupujúce krajiny východného bloku zúčastnili akadémie – symbolického rúcania železnej opony.